Bye Bye Slovensko! Dobrodružstvá v Indonézii sa môžu začať

Mám za sebou prvé dva týždne pobytu v Indonézii na štipendiu, ktoré sa mi podarilo získať ako jedinej za Slovenskú republiku a musím povedať, že čas tu doslova letí! Od príletu som stihla absolvovať orientačný týždeň v Jakarte s ďalšími 59 účastníkmi zo 41 krajín sveta a tiež som sa stihla presťahovať z hlavného mesta Indonézie do môjho nového domova, Padangu. Mesto Padang na západnej Sumatre bude mojim domovom až do polovice Augusta. O tom ako som sa o tomto programe dozvedela, aké podmienky som musela spĺňať a podrobne krok za krokom čo tento štipendijný program obnáša sa dozvieš v mojom minulom príspevku TU.
Selfie
Juliana from Slovakia
BSBI
Všetci za BSBI2016 pohromade 🙂

Jakarta tu ma máš!

Let z Viedne do Jakarty mi aj napriek miernej nervozite zbehol ako voda a ani som sa nenazdala a už som vyzerala tabuľky s menovkami na letisku v Jakarte. Rozlúčila som sa ešte s indonézskou rodinkou, ktorá so mnou sedela v lietadle z Dubaja a obľúbila si ma tak, že si ma za ten let už pomaly chceli aj adopotovať. Vracali sa späť do Jakarty od starých rodičov v Holandsku a mňa napozývali k ním domov snáď na všetky možné sviatky blížiace sa najbližší polrok! 
Na letisku na mňa mávala a kričala pani v hidžábe s výškou asi 160cm len čo som ledva prešla pasovou kontrolou. Veď bodaj by aj nie keď som bola medzi všetkými miestnymi ľuďmi ako jeden blonďatý obor ajfel. Zvítali sme sa, počkali na ďalšiu slečnu, ktorá priletela na náš program zo Slovinska a už sme si to mierili na hotel, ktorý sa mal stať našim prechodným bydliskom na najbližších 5 dní. Ak by som bola tušila aký tvrdý (ne)spánkový režim ma čaká najbližší týždeň v Jakarte, nevykecávala by som sa v lietadle s rodinkou a radšej si pospala. Na hotel sme totiž dorazili niekedy v noci z nedele na pondelok (myslím, že bolo tesne po 1) a ja som už pondelok ráno celá krásna a vysmiata slniečková princezná mala sedieť na Ministerstve zahraničných vecí v centre Jakarty. Ak spočítam všetky hodiny, ktoré som naspala za tie dni v Jakarte, tak by to číslo bolo kdesi tesne pod 30. 

Na raňajkách som ešte stihla prehodiť zopár Hi, how are you? s ostatnými deckami z programu a už sme naskakovali do busov smer Ministerstvo. Mojimi #bff sa od prvého okamihu stala táto skupinka ľudí: Nadrah z Paríža (delili sme sa aj o hotelovú izbičku), Ana z Frankfurtu, Mariah z Granady a za mužské pokolenie Hubert z Varšavy a John z malej dedinky uprostred hôr na Fiji. Účastníkov zájazdu nás v Jakarte bolo celkom 60 a samozrejme som nemala šancu všetkých vyspovedať, ale až na zopár individualistov sa z nás stala veľmi rozmanitá kopa srandy!

BSBI
S mojimi žienkami! Zľava Mariah, ja, Ana, Madalena z Východného Timoru a Nadrah

BS_4

O program v Jakarte sa nám postaralo Ministertsvo a celá ich „social and culture“ skupinka super ľudí, ktorí majú rok čo rok na starosť organizáciu okolo štipendijných programov organizovaných Indonézskou vládou. Za mňa jedna obrovská pochvala ako bravúrne to zvládli, či už šlo o hotel, presuny, autobusy, program, jedlo, pitný režim, predávanie informácii,… Zo všetkých organizovaných výletov na akých som kedy bola určite jeden z tých najlepších.

Kde sa vzala tu sa vzala, Indonézanka zo Slovenska

Snáď najväčším prekvapením z organizátorov pre mňa bola Mey! Ženička s výraznými indonézskymi črtami tváre veľmi štýlovo oblečená, ma hneď prvý deň prišla vybozkať a po tom čo mi povedala prvé “No héééj dobrý deň”, som skoro šla do kolien! Trvalo mi to pár hodín a zopár konverzácii s ňou v rodnej slovenčine než som pochopila, že ona si srandu nerobí a že si právom do životopisu k rodnej bahase a plynulej angličtine hrdo píše aj plynulú slovenčinu. Vyrozprávala mi svoju story ako prvý krát prišla na Slovensko vďaka práci a zapáčilo sa jej tam tak, že sa rozhodla študovať na Univerzite v Bratislave. S jazykom však mala veľký problém a preto musela absolvovať ročný kurz slovenčiny a až tak sa mohla zapísať na štúdium na univerzite. Nakoniec na Slovensku strávila spolu 7 rokov života, vyštudovala magisterský stupeň štúdia v Bratislave, našla si manžela z Maďarska a vrátila sa domov do Indonézie. Dodnes tvrdí, že je to jej druhý domov a vracia sa k nám tak často ako jej to práca dovolí. Táto drahá Mey sa preto stala mojim jediným spojencom, ktorý vedel o čom hovorím ak spomínam dobroty z našej slovenskej  kuchyne alebo ospevujem krásu Vysokých Tatier. Čakala som, že mi tento program v začiatkoch prinesie čokoľvek ale Mey by som si ani vo sne nevymyslela lepšie. 🙂
BSBI
Moja drahá Mey vľavo a hlava organizátorov Apung
Tak takto nejako by som popísala moje prvé dojmy a pocity z príchodu na indonézsku pôdu mimo môjho druhého domova na Bali. Na Bali nedám dopustiť a neskutočne mi každý deň chýbajú najzlatší hindu ľudia na svete, príroda, more, pláž, veggie jedlo,…ale je čas rozšíriť si obzory a spoznať aj inú stranu karty s názvom Indonézia! So lets rock n roll 🙂
Slovakia
Slovensko versus Indonézia, minimálne prírodou si môžu konkurovať! 🙂

Padang

V ďalšom poste Vám prinášam podrobnejšie popísané detaily nášho pobytu v Jakarte, sprevádzané fotkami mojich prvých pokusov o batiku  a tiež napríklad toho ako vyzerá jedna z TOP univerzít v Jakarte. Stay tuned a ak sa stále modlite za moju wifi na ubytovni, tak prosím pritvrďte! Nič sa totiž neudialo a som odkázaná na chytanie internetu po kaviarňach. 
 
Krásny víkend kámoši!
S láskou,
Juli 🙂
Moje tenkrát poprvé v Jakarte
Ako som získala štipendium a možnosť reprezentovať Slovensko v Indonézii

1 comment

  1. Ahoj! 🙂 Zkoušela jsem kouknout na to info ohledně toho programu BSBI2016 a nefunguje odkaz … Každopádně nemáš tucha, jestli se na další rok tenhle program bude vypisovat znova? Zní to jako super zkušenost, tak si říkám, proč to nezkusit 😉