Good morning teacher Juli!

Dodnes mi znie v hlave to ako ma deti každe ráno zborovo zdravili nacvičeným „Good morning teacher Juli!“, ten tón ich hlasov snáď už nikdy nedostanem z hlavy. 🙂
V dnešnom príspevku by som Vám chcela napísať o mojom kambodžskom stravovaní a tiež o spôsobe výuky, ktorý sme si po pár dňoch spolu s deťmi celkom slušne zabehali. Musím ale zdôrazniť, že nemám žiadne pedagogické vzdelanie, no u detí skôr šlo o to, aby sa im niekto venoval a komunikoval s nimi v angličtine. A na to som ja, hyperaktívna teacher Juli bola ideálna.  
Nemohla som si pomôcť, ale každé jedno mrňatko som si musela vkuse mojkať
Nemohla som si pomôcť, ale každé jedno mrňatko som si musela vkuse mojkať
Najväčší expert na srandu a na to ako sa zabaviť aj s okuliarmi
Najväčší expert na srandu a na to ako sa zabaviť aj s okuliarmi

STRAVOVANIE

Veľa ľudí sa ma pýtalo ako som v Kambodži ako dlhoročný vegetarián prežila a práve preto by som Vám chcela lokálnu stravu vychváliť do nebies! Už som určite spomínala, že ja a thajská kuchyňa sme si naozaj nesadli a tak som v Thajsku chudla kilo za kilom, až som na konci pobytu v Bangkoku bola v mínuse 6kg. No a v Kambodži som len niekde medzi rečou spomenula ešte na začiatku pobytu pánovi Sokovi, že som už roky vegetarián a od toho momentu som mala 3x denne podávané veggie jedlo na úrovni ako z najviac hipsterskej reštaurácie v Prahe! V poplatku 10 USD, ktorý som im platila za izbu na deň som mala zahrnuté aj jedlo 3x denne a pitnú balenú vodu (slovo balenú je tu podstatné, všade v reštikách sa totiž predávala pitná voda, ktorá ale vôbec pitná nebola a tak si turisti len podávali kľučku na dverách lokálnych nemocníc). Raňajky a večeru som mala vždy dovážanú do školy, jedli sme tak spoločne s ostatnými učiteľmi a zamestnancami na dolnom poschodí domčeka v jedálni. Obedovala som každý deň okrem víkendov spolu s deťmi v sirotinci. 
Každý deň nám vyvárali  dve miestne tetušky v sirotinci na otvorenom ohni normálne drevo, oheň, kotlík spoločný pre všetkých a žiadna chladnička, sporák, mikrovlnka, denko, osem druhov nožov a iné vymoženosti. Na to zabudnite…proste naozaj všetky moderné pomôcky kuchyne osekané na úplné minimum. Základom bola vždy pochopiteľne ryža a k tomu mi tetušky robili rôzne druhy zeleniny, omáčky, klíčky, sem tam zemiaky na kari, zeleninové šaláty, no proste mňam! Ja som mala vždy porciu sama pre seba, no deti v sirotinci sa museli vedieť podeliť. Mali vytvorené teamy po 4 a každé dieťa malo svoju misku ryže a k tomu si 4 v teame delili jeden veľký tanier mäsa s niečim, ktorý mali položený urprostred stolovania. V podstate sme ja a deti jedli vždy rovnaké jedlo, len deti to mali s mäsom a ja bez. Pán Sok jedol väčšinou predposledný, to čo po deťoch ostalo a za ním v poradí boli už len všetky tie ich krásne psíky, ktorých bol nonstop plný dvor sirotinca.

Najstaršie deti pomáhali pri všetkých aktivitách sirotinca a kuchyňa nebola výnimkou
Najstaršie deti pomáhali pri všetkých aktivitách sirotinca a kuchyňa nebola výnimkou
Slečny si spokojne obedujú a klebetia o tom, čo nové v škole (a samozrejme aj o chlapcoch :P)
Slečny si spokojne obedujú a klebetia o tom, čo nové v škole (a samozrejme aj o chlapcoch :P)
My učitelia sme mali viac druhov jedál a trošku väčšie porcie, o ktoré sme sa tiež delili
My učitelia sme mali viac druhov jedál a trošku väčšie porcie, o ktoré sme sa tiež delili
Večera u nás v domčeku, ktorú nam tetušky zo sirotinca vozili každý deň
Večera u nás v domčeku, ktorú nam tetušky zo sirotinca vozili každý deň

DRUH VÝUKY

Asi v tom už máte trochu guláš kde a koho som učila, tak pekne po poriadku. Mali sme dve hlavné základne a to škola a sirotinec. Ja som bývala v škole a tam aj učila. Učila som denne 3 kurzy, dva ranné a jeden večerný. Koho? Deti zo všetkých okolitých dedín, ktoré žijú normálne doma s rodičmi alebo rodinou, ale sú na tom finančne tak zle, že si nemôžu dovoliť deťom platiť školu, uniformu a pomôcky. Bolo tam zopár detí, ktoré do školy aj chodili, ale vraveli mi, že angličtinu sa učia s lokálnou pani učiteľkou, ktorá ju sama úplne neovláda. Ranné kurzy som mala malé deti od úplne prďoškov 3 ročných až po takých 9-10 ročných neposedných pubertiakov. S učivom sme šli podľa dvoch kníh, pričom jedna bola písana formou hier pre deti predškolského veku a druhá už obsahovala základy gramatiky, osoby, číslovky, slovíčka ako povolania, farby, až po skladanie jednoduchých viet. Ten večerný kurz som mala naopak, s „deťmi“ od 18-24, kde už boli buď študenti po strednej škole lebo dokonca pracujúci a to sme šli vysoký level gramatiky, kde som si už aj ja musel niektoré veci v rámci prípravy pred hodinou googliť (áno internet sme v škole mali lepší ako na intráku v Bangkoku a dokonca som s ním zvládla pravidelne skajpovať mamine domov)!
Deti v sirotinci zas chodili všetky poctivo do miestenj štátnej školy a pán Sok si veľmi strážil, aby mali knihy, zošity, uniformy, ranný rozvoz tuktukmi alebo na vlastných bicykloch a aby sa hlavne aj dobre učili. Angličtinu teda mali všetky deti v ich štátnej škole a s nami počas obedov už len konverzovali. Hrala som s nimi rôzne hry, čo som si googlila dopredu ale sem tam sme sa hlavne s dievčatami zakecali len tak o babských veciach a to už šlo jedna radosť. 🙂

Na konci každej hodiny sme si zapisovali nové slovíčka, čo sme sa v ten deň naučili. Deti mi ich na ďalší deň museli znova opakovať, čo si pamätajú :)
Na konci každej hodiny sme si zapisovali nové slovíčka, čo sme sa v ten deň naučili. Deti mi ich na ďalší deň museli znova opakovať, čo si pamätajú 🙂
Ranná hodina s najmenšími bola vždy viac o hrách a základoch angličtiny
Ranná hodina s najmenšími bola vždy viac o hrách a základoch angličtiny

PARTIA UČITEĽOV

Toto sme my počas obeda v sirotinci! Deťom sme sa venovali čo to šlo a oni nám to vrátili každou jednou minútou v podobe úsmevov, bozkov, objatí. Naše zlatíčka :)
Toto sme my počas obeda v sirotinci! Deťom sme sa venovali čo to šlo a oni nám to vrátili každou jednou minútou v podobe úsmevov, bozkov, objatí. Naše zlatíčka 🙂

Po mojom prílete do Kambodže a príchode do školy, som bola jediná učiteľka angličtiny a preto ma pán Sok, tak veľmi a urgentne potreboval. Okrem mňa v Sok Orphanage učil ešte Noa, chlapec z Japonska, ktorý vyučoval miestne deti japončinu. Po prvom týždni pobytu ma milo prekvapila novinka, že mi budú robiť spoločnosť v škole a aj so mnou bývať ďalšie tri slečny z Dánska. Caroline, Nanna a Maria boli partička vtipných vysmiatych kočiek, ktoré sa po strednej škole zbalili a vybrali do Ázie na tzv. „gap year“, čo je pomenovanie populárne najmä v severnej Európe, keď sa mládeži ešte nechce na výšku a ani do práce. Vezmu si tak rok voľna a cestujú po svete. Hmm škoda, že v našej krajine tento zvyk nieje in! 
S babami sme sa tak začali striedať a vytvorili teamy, kto s kým ktorý kurz učil. Mne spolu s Nannou ostali malí prďoškovia každé ráno a potom až večerný kurz, pred ktorým mali baby rešpekt, kvôli zložitejšej gramatike a tak som to učila sama. Aj mojim trom dušičkám z Dánska vďačím za to, že pre mňa bola Kambodža zážitkom, akým bola. 🙂

Obed v sirotinci, počas ktorého má Maria sedenie u kaderníčky
Obed v sirotinci, počas ktorého má Maria sedenie u kaderníčky
Nikdy nekončiace srandy a hry, ktoré sme lovili v pamäti každá zo svojho detstva
Nikdy nekončiace srandy a hry, ktoré sme lovili v pamäti každá zo svojho detstva

Čas v Kambodži doslova letel a aj vďaka pestrému programu sme mali o zábavu postarané. Zatiaľ čo týždeň sme mali od pondelka do piatku výučbu a  čas medzi kurzami trávili s deťmi v sirotinci, víkendy sme si doslova užívali spoločne voľný čas. Najčastejšie sme voľné chvíle trávili v civilizácii v meste Siam Reap alebo sme ukecali pána Soka, aby nás zobral ako sprievodca na výlet do Angkor Watu. Viac zážitkov z mesta, ale aj o tom aké to bolo vstávať o 5 ráno a vyraziť na východ slnka do Angkoru Vám už rozpoviem v ďalšom príspevku.

S láskou,
Juli

Siam Reap city
Kambodža, buď na mňa dobrá