Kanchanaburi trip (časť II.)

TIGER TEMPLE

Výlet v Kanchanaburi bol skvelý! So všetkým čo sme tam videli a zažili by som to hodnotila na jednotku. Snáď až na jeden konkrétny zážitok, z ktorého mám dodnes zmiešané pocity. Návšteva Tiger Temple. Dlho sme premýšľali či ísť či neísť, predsa len Tiger Temple nemá úplne najlepšiu povesť, no keď sa nám pán domáci z apartmánu kde sme bývali ponúkol na odvo, bolo rozhodnuté. To že sme nemuseli riešiť dopravu a terigať sa pol dňa na motorke a hlavne zvedavosť rozhodli. Ja samozrejme najviac premotivovaná, vyzbrojená mobilmi čo fotia, foťákmi čo volajú, náhradnými baterkami, externými nabijáčkami som už nemala ďaleko od toho, aby som aj do Korzára a JOJky zavolala, že som na ceste do Tiger Temple.
Kŕmenie tigríkov :)
Kŕmenie tigríkov 🙂

PREČO NÁVŠTEVA TIGER TEMPLE?

Pamätám si, že o tomto mieste nám už čo to málo spomínal profesor thajskej histórie keď sme sa o Kanchanaburi učili v škole, napriek tomu som ho počúvala tak na pol ucha, takže som si viac detailov o tigrom chráme zisťovala z netu. Len čo som do googlu zadala Tiger Temple Kanchanaburi vybehlo na mňa milión článkov a odkazov. Ako pravá detektívka som siahla hneď po tých akčných kúskoch akože “7 dôvodov prečo si 2x rozmyslieť návštevu Tiger Temple” písané dobrovoľníkom, ktorý osobne v chráme brigádničil, článok od mladých cestovateľov “Hrôzostrašná pravda o Tiger Temple v Thajsku alebo len klasický novinársky reportík o napadnutí mladej turistky tigrom 180 kilový tiger napadol 19ročné dievča”. Na druhej strane veľa ľudí opisuje toto miesto ako highlight ich dovolenky, nezabudnuteľný zážitok a podobne superlatívne eňo ňuňo komenty. Väčšina ľudí sa, ale zhoduje na jednom a tom istom názore. Podľa nich tigre, ktoré sú predvádzané návštevníkom a sprístupnené na fotenie sú po celý čas na drogách a sedatívách. Pripisujú to tomu, že tigre nereagujú na nič len bezvládne ležia, spia a nechajú sebou manipulovať ako handrové bábiky.

TAK TIGRE POVEDZTE MI ČO VÁS TRÁPI?

Tiger Temple bol založený v roku 1994 ako svätyňa pre divoké zvieratá, prvé mláďatko tigra indočínskeho pásavého tam priniesli v roku 1999. Posledné sčítanie ľudu, myslím tým tigríkov bolo v roku 2014 a celkový počet sa šplha na 135 kúskov, čo už je teda riadne číslo na obživu, lekársku starostlivosť a dohľad ale aj podmienky kde také stádo ubytovať. Chrám si prešiel dobrým aj zlým, no posledné roky bohužiaľ viac tým zlým. Na krk im dýchajú rôzne organizácie s obvineniami za podávanie drog a sedatív zvieratám, za zanedbanú straroslivosť a dokonca za obchodovanie na čiernom trhu! Ja som príliš malá rybka v mori na to aby som súdila a robila závery no aspoň Vám rozpoviem môj pohľad na vec.
Bolo po obede a slniečko stále pieklo ako bláznivé keď sme nastupovali do auta pri našom apartmáne. Tiger Temple je 40 kilometrov vzdialený od mesta Kanchanaburi, cesta zbehla rýchlo a ani sme sa nenazdali a už sme stáli v rade na lístky priamo pred chrámom. Lístok na osobu stál 600bahtov, čo je približne 15eur. Kontrola lístkov do chrámu a inštruktáž čo kde nájdeme prebehli bez problémov. Ja som už bola ako na ihlách nedočkavá, takže naše prvé kroky viedli práve za tigrami. Po pár minútach a krátkej prechádzke úplne vysušenou krajinou sme sa dostali k tigrom. Na mieste bol nie veľký ohraničený priestor s asi 15 tigrami (všetky na krátkych hrdzavých reťaziach!!) ležiacimi na zemi. Prvé čo som si všimla bol obrovský chaos, v ktorom som sa strácala a snažila sa rozoznať zamestnancov od návštevníkov. V ohrade s tigrami sa tak naraz pohybovalo aj 50 ľudí a to ma trochu zneisťovalo, čo sa bezpečnosti týka. Na konci ohraničeného priestoru bolo ešte vybudované malé jazierko.
Tigria ohrada plná turistov, prcovníkov a v neposlednom rade tigrov
Tigria ohrada plná turistov, prcovníkov a v neposlednom rade tigrov
Po chvíľke snorenia a špionáže sa nás ujal nejaký zamestnanec no a po pár zdvorilostných otázkach typu ako sa máme sme sa dostali k tomu, že pán je slovák (ďalej len pán slovák) a že tam s tigrami pracuje už dlhšiu dobu (BTW: Bol to prvý slovák, ktorého som po 2 mesiacoch života v Ázii stretla!). Hneď som sa vcítila do role Kvetky Horváthovej a začala pána slováka spovedať. Po pár menej podstatných faktoch sme sa dostali aj na tú hromadu prúserov, ktoré má temple na rováši a tak som to ako správna moderátorka premostila rovno na tému drogy a uspávadla. Pán slovák sa zasmial a začal mi vysvetľovať pekne polopatisticky aký harmonogram majú tigre od rána a že je úplne normálne, že  o tomto čase/vonkajšej teplote už všetky vylehujú pospávajú a niesú akčné. Na jednej strane som aj bola rada že niesú akčné lebo fotenie sa s nimi som mala mať ešte len pred sebou ale na strane druhej mi nedalo si nevšimnúť, že snáď až na 3-4 jedincov sú všetky tigre úplne duchom neprítomné! Vrchol bol keď si nejaka čínska rodila zaplatila extra peniaze za fotenie selfie s hlavou tigra (blázni!!) no a tiger bol tak tuho spiaci, že mu ošetrovatelia liali fľašu studenej vody do tváre, aby ho zobudili! Stále som mala zmiešané pocity a nebola si istá či do tej ohrady k tigrom na fotenie chcem alebo nie.
Brána do ohrady k tigrom
Brána do ohrady k tigrom
Ani som nedýchala a čakala čo sa bude diať, naštastie tiger bol kľudný
Ani som nedýchala a čakala čo sa bude diať, naštastie tiger bol kľudný

FOTENIE

Pokyny a pravidlá pred fotením boli jasné:
  • Žiadne farebné/žiarivé kúsky oblečenia (najmä nie červená, flitre, slnko odrážajúce potlače)
  • Žiadne šperky, nič čo sa trbliece
  • Žiadne okuliare
  • Žiadne výrazné parfémy, aromatické krémy, oleje
  • Žiadny závan alkoholu (bola tam partička čo to s chlastom minulú noc prehnala tak tých nepustili)
Každému po fotení bažiacemu turistovi bol pridelený jeden zamestnanec. Ten môj bol asi 50kilový malinký thajec, ktorý keď ma chytil za ruku, bála som sa ešte viac. Šli sme od tigra k tigrovi a ja som si mala vybrať s ktorým sa chcem fotiť. Celý čas som mu vravela, že mi stačí pár fotiek a dovidenia a že sa hlavne bojím jak fras! Fotila som sa nakoniec asi so 4 tigrami a z nich bol len jeden hore, ostatní spiaci polehávali a odfukovali. Môj thajec ma vždy na fotkách našteloval kam si mám čupnúť, čo s rukami a podobne. Nechcela som ísť veľmi blízko pretože viem kto z koho by vyhral keby sa tieto priemerne 150 kilové mačičky zakusli do mojej maličkosti. Thajec, si ale myslel že práve fotíme kampaň na titulku časopisu Vogue, takže tam poskakoval okolo mňa a tigrov ako na gumičke s foťákom v ruke a len cvakal a cvakal a ja už som bola na pokraji plaču! Tak ešte posledná fotka s malinkým mláďaťom, ktoré mi dokonca dali na kolená (skoro som umrela strachom!) a dovidenia, padám domov.
Strach v očiach?! Presne takto vyzerá!
Strach v očiach?! Presne takto vyzerá!
Mne pridelený pracovník
Mne pridelený pracovník
Tu som už pred infarktom :D
Tu som už pred infarktom 😀
Temple sa normálne zatvára o 17:00, no nás ešte pán slovák ukecal na sledovanie kúpania s kŕmenia tigrov, ktoré robia len pre tých vyvolených (jasné že za príplatok) každý deň po zatvorení parku. Vravela som si toto asi už viac krát v živote neuvidím, tak poďme na to. Kŕmenie prebiehalo v jazierku na konci toho priestoru kde boli tigre zavreté a my sme skupinka 15 odvážnych stáli v klietke s odstupom dobrých pár metrov a sledovali to. Pán slovák si nebojácne k tigrom skočil do jazera a s kusami mäsa na palici ich dráždil a preháňal po jazere. Okolo neho sa motalo asi 6 kusov dospelých tigrov a mne bilo srdce dvojnásobne rýchlo aj za neho. Všetci sme to ale prežili a tigre s plnými bruškami vyhnali na prechádzku s mníchom, kde sme si ešte jeden po druhom mohli cvaknúť fotku. Celý tento cirkus trval asi polhodinu a tesne pred 18:00 sme tak so zmiešanými pocitmi opúšťali Tiger Temple.
Odvážný pán slovák naľavo, v ruke drží GoPro a natáča ako keby sa nechumelilo
Odvážný pán slovák naľavo, v ruke drží GoPro a natáča ako keby sa nechumelilo
Nebolo mi všetko jedno, čo Vám poviem
Nebolo mi všetko jedno, čo Vám poviem
Medzi fotením sa s tigrami a kŕmením ktoré bolo až po záverečnej sme mali ešte chvíľu času na prechádzku zvyškom parku. Stretli sme veľa voľne sa pohybujúcih zvierat a turisti si tak na vlastné riziko mohli pohladiť byvoly, kravy, kozy. Znova musím spomenúť, že prostredie chrámu nebolo v úplne dobrej kondícii a vyzeralo tam všetko veľmi spustošene.
S kámošmi byvolmi, bolo strašne teplo tak sa kúpali
S kámošmi byvolmi, bolo strašne teplo tak sa kúpali

AKO TO CELÉ HODNOTÍM

Stále aj takto s odstupom času musím povedať, že mám zmiešané pocity. Chcela by som veriť tomu, že tie zvieratá sa v Tiger Temple majú dobre a že je o nich postarané, ale bohužiaľ si myslím že opak je pravdou. Niesom žiadny zoológ a ani odborník na tigre no myslím, že to aby si so sebou 150 a vic kilové zviera nechalo takto narábať zatiaľ čo “spí” nieje úplne normálne. Na druhej strane si niesom ani úplne istá, či by toto množstvo vyše 130 tigrov bolo dodnes nažive vo voľnej prírode, keďže my ľudia sme neľútostní a lovíme ako zákerní blázni všetko čo sa pred nami nedokáže schovať!  Nebudem súdiť a vytvárať závery o tom či ak sa Vám naskytne príležitosť ísť sa do Tiger Templu to máte alebo nemáte využiť, no ja osobne by som už nešla. Čo som videla mi stačilo a ostáva mi sa modliť za to, aby tie zvieratá ktoré som tam pred pár mesiacmi videla ešte dnes boli nažive.
 
 
Make love not war!
S láskou,
Juli
Krabi and Koh Lanta
Kanchanaburi trip (časť I.)