Návrat domov po 8 rokoch v zahraničí

Niekto by si možno povedal, že som nepoučiteľná, no ja uprednostňujem označenie “tvrdohlavá”. Ak totiž na tomto svete existuje len jeden jediný človek, ktorý si (občas) ide hlava nehlava za svojim, tak som to ja. Všetky rozhodnutia sú potom vyslovene na moje triko a následky či už dobré alebo zlé nesiem sama. Tento článok som písala posledných 14 dní a ak by ste mi začiatkom roka 2018 povedali, že tu raz budem sedieť a písať nadpis článku na tému „Návrat domov“ neverila by som Vám! No nechcem predbiehať a poďme na to pekne po poriadku. 

J.A.

ROK 2018

Ak by som spätne rok 2018 mala pomenovať jedným slovom dala by som mu prívlastok “náročný”. Za 365 dní som totiž urobila toľko životných rozhodnutí, ktoré niekto neurobí ani za celý život. Niektoré boli viac či menej príjemné, no nech už si so sebou niesli akékoľvek následky som za ne v konečnom dôsledku rada. Veď ako sa hovorí What doesnt kill you makes you stronger, right (Čo ťa nezabije to ťa posilní, však?)! Vypichla by som snáď len sťahovanie sa z Bali do Európy, z Európy do Austrálie a následne koncom roka z Austrálie znova do Európy. O tom ale až za chvíľu.

Pár zmien sa stihlo udiať aj v mojom súkromnom živote, ktorý s Vami príliš nezdieľam, no myslím že väčšine z Vás neuniklo že som sa zo statusu “zadaná” stala znova “slobodná”. Tak ako to už u mňa chodí všetkým som si musela prejsť sama a ak by ma aj niekto s tým najlepším umýslom varoval či chcel mi poradiť moja tvrdohlavosť by mi nedovolila poslúchnuť a musela by som sa s tým sama popasovať. 🙂
Nech už bol rok 2018 aký bol, okrem vyššie spomenutých miľníkov som sa vlastne mala celkom fajn. Uzavrela som si hneď niekoľko kapitol života na základe čoho sa mi otvorili nové dvierka a tak som si stihla odžiť polroka života v Sydney. Stretla som skvelých ľudí, zistila že štúdium na tretej vysokej škole už naozaj nie je pre mňa, odpracovala som si v Sydney pár mesiacov v jednom z najúspešnejších Stratupov sveta a tiež prišla na to, že doma je len jedno. No a to moje doma je tam kde je rodina, kamaráti a kde ako sa hovorí sme všetci vyrastali na rovnakých rozprávkach (very well said dear Phi).

ODCHOD ZO SYDNEY KAPITOLA ŠKOLA

Fakt že sa do Sydney už nevrátim vie dodnes len veľmi málo ľudí. Potrebovala som túto informáciu najprv spracovať sama so sebou a až potom ju posunuť k Vám. K Vám ľuďom, ktorí ste ma zatiaľ snáď vo všetkom podporili či už v reálnom alebo tomto virtuálnom svete. Dôvodov na ukončenie kapitoly Sydney po polroku som mala hneď niekoľko.

Jedným z hlavných dôvodov bola škola, na ktorú som tam nastúpila a ktorá nebola úplne 100% to čo som si predstavovala. Ak by som mala čerstvých 18, tesne po maturite a toto by mala byť moja prvá vysoká škola tak by som sa na to asi pozerala inak, no hold takto po tom čo mám už čo to odštudované mi to naozaj z hľadiska cena=výkon za to nestálo. Ďalším dôvodom bol status, ktorý som v Austrálií vďaka tejto škole získala a to mám na mysli status študenta. Ide totiž o takú dvojsečnú zbraň, ktorá Vám na jednej strane dáva povolenie k pobytu v Austrálií, no na strane druhej Vás limituje. Škola Vás má na muške, každú aj najmenšiu aktivitu navyše Vás veľmi rada nechá zaplatiť a v neposlednom rade máte v krajine povolenie (legálne) pracovať len na polovičný úväzok. Nie je teda žiadným veľkým tajomstvom, že ak si dáte dva a dva dokopy fakt, že austrálska vláda má druhý najväčší príjem do štátnej pokladnice z poplatkov zahraničných študentov Vás vlastne ani trochu neprekvapí. To sú ale veci, o ktorých Vám nikto nepovie a na ktoré si musíte tak nejak za chodu prísť sami. 🙂
Mne to trvalo pochopiť presne 3 mesiace. Po 3 mesiacoch som sa dostala do kolotoča kedy som cez deň pracovala, chodila do školy a po nociach pracovala na GadoGado a blogu, aby som stíhala 10 hodinový časový posun oproti Európe. Snažila som sa toto tempo zvládať s prehľadom a do toho nezanedbať ani beh, jógu či mojich nových kamarátov ktorých som si v Sydney našla, no ľahké to rozhodne nebolo.

HOMESICK

Tento rok je to presne 10 rokov
10 rokov od môjho prvého dlhodobého pobytu v zahraničí, kedy som po maturite vycestovala na brigádu do Grécka.
10 rokov čo cestujem po svete či už v spojení s prácou, štúdiom, rôznymi výmennými programami, štipendiami či len tak vrámci “dovolenky”
10 rokov od momentu čo som začala spoznávať svet, ľudí, kultúry, náboženstva
10 rokov čo som stihla navštíviť a precestovať 29 krajín
10 rokov za ktoré nikdy nenájdem dostatočné slová vďaky
10 rokov počas ktorých mi nikdy tak nechýbalo to moje “doma” ako teraz. 🙂

Homesick je oficiálny stav, do ktorého som sa dostala po prvý krát v živote práve Sydney. Jasné že mi občas počas tých 10 rokov prišlo smutno, no vždy to vyriešil jeden telefonát s domovom a bola som v pohode. Počas posledného polroka v Sydney nezaberalo nič. Naopak nonstop som mala potrebu byť v dennodennom kontakte s mojimi najbližšími aj za cenu prebdených nocí či nekonečných účtov za internet. Chýbalo mi všetko!

VÍTAM SA NA SLOVENSKU

Počiatočná eufória môjho návratu domov na Slovensko ma opustila približne po 48 hodinách (minútach) doma. Ale nie srandujem!! Aj teraz po dvoch mesiacoh v Európe srším nadšením, optimizmom a som naozaj rada, že som doma. Momentálne bývam v Košiciach, trávim čas s najbližšími, stihla som to už 2x otočiť do Bratislavy, Prahy, zvládnuť lyžovačku v Rakúsku a hlavne! najkrajšie Vianoce o akých som ani nesnívala s mojimi najbližšími a novým členom našej rodiny Olíviou. Hold priority sa menia a mne rok 2018 ukázal celkom jasne smer, ktorým by som sa chcela uberať. Kam povedú moje kroky bude určite záležať od najbližších týždňov a najmä od toho kde a akú prácu si nájdem.

SHOW MUST GO ON alebo ČO BUDE ĎALEJ

“Jeee čau Juli, ty si doma? Super! A dokedy? Kedy letíš?”
Ak ma teda najbližšie stretnete na ulici, takto prosím už našu konverzáciu nezačínajte. Aj keď ma neskutočne bavia výrazy a emócie ľudí, ktorým postupne oznamujem že som v stave „návrat domov“… Väčšinou je spätná reakcia “A čo sa ti preboha stalo?!!?!” A ja sa len usmejem že všetko a vlastne nič. 🙂 Ako som písala vyššie základňu mám momentálne v Košiciach, ale cestujem pravidelne Bratislavu a Prahu. Venujem sa aj naďalej GadoGado a blogu (už teraz mám rozpísané články z Budapešti, Rakúska a naplánovaná ďalšie dva výlety ale kam to ešte neprezradím :)), na tom sa nič nemení s tým že si momentálne okrem iného hľadám doma prácu.

Prácu, vďaka ktorej si splním sen o marketingu a social médiach ale nie ako diplom zo školy v Sydney, ale ako skúsenosť z praxe. Otočila som model toho celého a namiesto dvoch rokov školy v Sydney chcem radšej roky praxe. Presne preto chcem poprosiť Vás všetkých, ktorí teraz čítate tento článok, aby ste mi ak o niečom viete napísali na juliana.antozy@gmail.com! Rada prepošlem moje CV + s čím mám skúsenosti.

AKÚ PRÁCU HĽADÁM? Projekt, firmu, agentúru, proste produkt/klienta ktorému budem pomáhať s marketingom a social médiami a zúžitkujem tak moje roky skúsenosti zo sveta. Okrem toho sa niečo nové naučím, rozšírim si obzory a hlavne budem prínosom. 

Bavia ma sociálne siete, sledovať trendy, písať, vytvárať content ktorý zaujme, fotiť, no a tiež sa nehanbím občas vystúpiť pred kamerou či publikom napríklad vrámci mojich prednášok. 

Mám prevažne HR a marketing background, takže práca s ľuďmi v reálnom aj virtuálnom svete sú to čomu sa chcem venovať. Posledných pár rokov žijem a pohybujem sa prevažne v „english speaking“ prostredí, takže myslím že s angličtinou by u mňa rozhodne nemal byť problém. 🙂

 

Tak a je to vonku! Dva dlhéééé mesiace vstrebávania a dennodenne riešienie otázok zo strán zvedavcov dokedy som doma, prečo som doma, ako to že som doma, s kým som doma….Verím, že som Vám zodpovedala aspoň z väčšej časti všetko čo ste chceli vedieť a že teraz Vám je to prečo som doma už jasnejšie.  Ďakujem za trpezlivosť a za podporu!

S láskou,

Juli 🙂

Kam na jednodňový výlet v Sydney? Wedding Cake Rock!

10 comments

  1. Tak hlavne vydrz doma dokym sa ja vratim 😊💕

    1. Nič sa neboj tu som a čakám ťa! 🙂

  2. Velmi krasne napisane a sama najlepsie viem ake je to tu tazke a pritom krasne, ja nelutujem ani jeden den ale naozaj doma je len jedno 🙂

    1. Ďakujem krásne za feedback a za spätnú väzbu 🙂 Som rada že sa článok páči a dobre číta! No a presne ako píšeš doma je len jedno a to naše doma je krásne, ale občas viac ako náročné hlavne po tom čo si človek odžije nejaký čas v zahraničí.

  3. Hocičo od akéhokoľvek HR a reklamky kde by si začínala od piky ale vytvorila by si si ju postupne sama keď naberieme know-how z reality a nahirujes ľudí kľudne aj ako start Up popritom fotenie gado aj v prírode a napr zostrihat krátke video o tom čo sa do nej všetko vojde a čo v nej nosia všetky tvoje zákazníčky…okrem toho sa ozvi všetkým školám a spol kt organizuju študijné pobyty resp ponúkajú ale nemajú skúsenosti z praxe …taký file real living costs vie pomôcť ale že mega ….a keď Košice nepomôžu (lebo bola by škoda naveky si pokaziť krásny akcent) a na košičanku rozprávaš ukážkovo prídi do Bratislavy resp Prahy. snáď som pomohla a prečítaš si to aj tuto

    1. Ahoj Dominika, wau tak tomu hovorím poriadne široká škála a záber v ktorom by si ma teoreticky videla! 🙂 Ďakujem pekne za feedback a aj za nasmerovanie do rôznych oborov/jobov kde si myslíš že by som to mohla skúsiť. Posledné dni v podstate nerobím nič iné len rozhadzujem siete a tak nejak dúfam, že sa niečo chytí. Takže si držím palce a uvidíme kde nakoniec skončím. Ešte raz ďakujem a prajem super deň, Juli 🙂

  4. Ahoj Juli,
    Tvoj popis Australii co sa tyka zahranicnych studentov presne popisal to, co si ja myslim o australii! Som tu aktualne 7mi tyzden a pochopila som,ze toto celé funguje presne na tom, aby na nas trosku tak zarobili! Ked som sem isla kazdy nam vravel aka je australia uzasna avsak, mna zatial nijak neprekvapila, prave naopak, tak velmi ma to taha domov,ze si nemozem pomoct a to mam pred sebou dalsich 5,5 mesiaca 🤷🏽‍♀️ Kazdopadne drzim ti palce pri hladani praci na SR

    1. Ahojky! No tak to ma na jednej strane asi aj mrzí že máš podobnú skúsenosť ako ja ale zase si na to prišla pomerne skoro a rýchlo. Mne to trvalo 3 mesiace a to som už tušila, že dlhšie zostávať nechcem a hlavne sypať do toho viac peňazí. Takže si myslím, že ak som ja vydržala polroka tak to dáš s prehľadom aj ty. 🙂 A sama nemôžeš vedieť možno sa ti tam nakoniec bude páčiť tak, že budeš chcieť aj ostať. Každopádne držím palce a zvládni to! Juli

  5. Ahoj Juli,
    svelo vystihnutý ,,študentský sen´´ v Sydney hah . Po polroku na študentských vízach (taktiež v Sydney) to s frajerom balíme a rozhodli sme sa ďalej tú školu nefinancovať. Tento piatok odchádzame a peniaze, ktoré by sme vyhodili von oknom radšej investujeme do mesačného túlania sa naprieč Áziou. Ako si povedala, inak to vníma človek ktorý tu príde po strednej škole, ako ľudia čo majú už čo to odštudované a odrobené.
    Každopádne držím palce a nech sa doma darí 🙂 ! Onedlho sme tam tiež.

    1. Ahoj Baška, písala som Ti email no rozhodli ste sa veľmi dobre a verím, že teraz si už niekde uživate moju milovanú Áziu! Maj sa krásne Juli 🙂

Pridaj komentár