Na potulkách Vietnamom prvá zastávka- Saigon!

Ak vieš vymenovať aspoň 5 dôvodov prečo by si mal navštíviť nejakú destináciu, tak to skôr či neskôr sprav! V mojom prípade som už pred návštevou Vietnamu vedela tých dôvodov vymenovať aspoť 20. Hlavne som tam ale chcela kvôli prírode, ľuďom, jedlu a v neposlednom rade aj kvôli tomu, aby som sa lepšie vedela vcítiť do písania mojej diplomovej práce, ktorá bola na tému „Vývoj vzťahov medzi Čínou a Vietnamom“. Parťáka na výlet smer Vietnam som si vybrala veľmi rýchlo, pretože v tom čase moja bff Peťa končila v práci v Kuale Lumpur a chcela ešte precestovať všetko, čo nestihla vrámci regiónu JV Ázie. Na Vietnam sme mali 8 dní a itinerár bol po naštudovaní viacerých blogov jasný ako facka!

Navštíviť Saigon, Hanoj a Sapu. Prečo? Pretože príroda, ľudia, jedlo,…a ďalej už to poznáte. 🙂

GOOD TO KNOW BEFORE YOU GO

LETENKY

Letenky sme si bookovali asi mesiac dopredu s odletom z Kualy Lumpur (Malajzia) do Saigonu (Vietnam). Ďalší let nás čakal na trase Saigon- Hanoj, no a posledný let bol z Hanoja znova do Kualy Lumpur, odkiaľ som ja už letela domov do Európy. Letenky nás vyšli doslova “za hubičku” (každá letenka stála cca 25-35 eur/osoba), pretože tieto lety vrámci regiónu zvyknú byť pomerne lacné. Kúpili sme si vždy len letenku bez batožiny na odbavenie a leteli sme na tých 8 dní len s príručnou batožinou.

TIP: Všetkým cestovateľom, ktorí vedia že ich návšteva Vietnamu bude dobrodružnejšia a nebudú sa vyvaľovať v hoteloch odporúčam, aby sa zbalili do krosien/baťohov a nie do kufrov. Kufor vám na cestách vie spôsobiť menšie či väčšie ťažkosti a krosnu si viete hodiť na chrbát a uvoľní vám to ruky. Tiež si nebaľte zbytočnosti ako MY! Predsa len na 8 dní nám naozaj netrebalo 4 kraťasy a 2 založné sandálky, ak by sa tie prvé a druhé zničili! 😀 

VIETNAM VÍZA

Kto by si to pomyslel, že navštívi’t Vietnam ako turista a získať turistické vízum môze byť  pre Slováka taká veda?! Kto? No moja Peťa určite áno! Tá myslela pri plánovaní na všetko a nebyť jej náš výlet by veľmi rýchlo stroskotal! Práve Peťa nás totiž vopred online zaregistrovala na stránke víza agentúry, ktorá nám za poplatok 18 USD vybavila a mailom poslala tzv. “pozvánku”. Tých agentúr je niekoľko a ceny sú +- rovnaké, tak len dávajte pozor na hodnotenia a odporúčania a vyberte si agentúru podľa toho. Po prijatí pozvánky do emailu sme si ju aj ja aj Peťa vytlačili. K tomu sme sa obe boli odfotiť a viezli so sebou aj fotky pasového formátu a hotovosť 25USD na ďalší poplatok. Áno Áno to všetko kvôli turistickým jednovstupovým vízam “on arrival”!

Po prílete do Saigonu sme totiž túto hromádku dokumentov museli ihneď odovzdať, aby nám víza pridelili. Ešte raz pekne po poriadku, čo si teda musíte priniesť so sebou pri vstupe do Vietnamu:

• cestovný pas platný ešte aspoň pol roka po vašom výlete
• oficiálnu pozvánku do krajiny, zastrešenú víza agentúrou
• fotku pasového formátu
• 25USD (jednovstupové)/ 50USD (viacvstupové) 

Po odovzdaní všetkých týchto dokumentov sme behom asi 15 minút dostali do pasu pečiatku a boli sme oficiálne turistky vo Vietname! 🙂

TIP: Naozaj tu pozvánku od agentúry nepodceňujte! Bola s nami vtedy na prílete pani z Austrálie, ktorá pozvánku nemala a chceli ju otočiť späť do Sydney bez povolenia na vstup do krajiny. Ukecala ich nakoniec plačom a úplatkom 120USD, aby ju pustili a mohla ísť navštíviť vysnívaný Vietnam. 🙂 

ORGANIZOVANÉ VÝLETY

Veľa blogov, ktoré som si pred výletom do Vietnamu študovala odporúčali, aby sme si výlet do Sapy, ktorý mal byť časovo presne polovicou nášho pobytu vo Vietname objednali a zaplatili dopredu online cez agentúru/sprievodcu na internete. Prišlo nám to ale príliš drahé na všetkych weboch, kde sme našli aspoň približne to, čo sme hľadali a tiež bez akýchkoľvek recenzií. Rozhodli sme sa teda nepočúvnuť túto radu a ísť naslepo, s tým že si Sapu bookneme až v Hanoji, odkiaľ sme sa do Sapy plánovali presunúť vlakom. Vyplatilo sa! V Hanoji je totiž milión stánkov ponúkajúcich rôzne výlety a zájazdy po Vietname a máte naozaj niekoľko možností výberu. 

SAIGON

Do Saigonu sme prileteli skoro ráno priamým letom z Kualy Lumpur a keď sme sa taxíkom presunuli z letiska do centra k nášmu hostelu, mesto sa len prebúdzalo. Mesto v zmysle turistov, pretože lokálci samozrejme už postávali pri ceste a varili/smažili/ predávali všetky možné jedlá. 

Kde sme bývali: Bývali sme v hosteliku Yen‘ s Hotel priamo v srdci mesta, len pár metrov od najrušnejšej uličky Tran Hung Dao street plnej reštaurácií, kaviarní a barov. Ubytovanie bolo jednoduché… malá izbička s manželskou posteľou, klímoška, vlastná kúpelňa. V cene boli raňajky, kde nám servírovali klasické vietnamské bagetky banh mi s prílohou podľa vlastného výberu, čo bolo v našom prípade vajíčko, tofu a zelenina. V celom hostelíku fungovala wifi a snáď jedinou nevýhodou bolo, že my sme našu izbu dostali na najvyššom poschodí (bez výťahu) a tak sme si dobre premysleli, či si niečo po čo sa budeme chcieť vrátiť v izbe zabudneme alebo nie. 🙂

Kde sme jedli: Na ulici! Ideálne v neznámych no name pouličných vozíčkoch s jedlom a u tetušiek, ktoré lámanou angličtinou potvrdili len to, že chceme obed alebo večeru v “no meat” (bez mäsa) štýle. Raz sme sa rozhodli pre večeru na rušnej Tran Hung Dao ulici a to vám teda naozaj nedopadlo dobre. Jedlo 3x také drahé ako niekde na ulici a vyslovene prispôsobené turistom, čiže bez byliniek, s menej chilly a hranolkami namiesto ryže. 

Čo sme videli: V Saigone sme mali dva celé dni a navštívili sme všetko, čo nám nohy dovolili. Nevolili sme žiaden dopravný prostrediok a chodili sme všade pešo, pretože nám centrum prišlo pomerne malé a zvládnuteľné na pešiaka. Za dva dni v Saigone sme videli širokú škálu pamiatok ako Saigon Opera House, Notre Dame Square, Tan Dinh kostol, Central Post office, Independence Palace, Phuoc Hai Temple, Vietnamese History Museum a nakoniec to čo mňa najviac oslovilo bolo určite War Museum. Vo vojenskom War Museum sme strávili približne 3 a pol hodiny a vo mne sa miešali všetky emócie od ľutosti, po zlosť, bezmocnosť až po rezignáciu. 

Silné, veľmi silné a emotívne sú prívlastky ktoré by som tomuto múzeu pridelila a za mňa jeden z highlightov celého výletu vo Vietname.

V Saigone sme strávili dve noci a bola to pre nás celkom pekná vstupná brána do Vietnamu. Pomaličky sme si zvykali na rušné (naozaj rušné aj oproti Bali) ulice plné ľudí, deti, psov no a hlavne motoriek. Nezávisle od seba sme sa s Peťou po prvých dňoch tiež zhodli na tom, že lokálci ako ľudia niesú najmilší národ na svete a boli chvíle, kedy sme sa necítili príjemne. Väčšinou šlo o pouličných predávačov, či ľudí v reštauráciach a na turistických miestach. Stalo sa nám (nie raz), že nás chceli oklamať na peniazoch, schválne nám zle vydať, pokrikovali po nás vo vietnamštine, smiali sa nám, ak sme si nekúpili to čo nám ponúkali staršie babky nás preklínali a odpľuvali nám pod nohy,…no proste situácie, na ktoré sme neboli ani ja z Bali a ani Peťa z Kualy Lumpur zvyknuté. Celkovo sme nemali z ľudí v meste dobrý pocit a mali sme radšej vždy oči na stopkách.

Po troch dňoch v Saigone a počiatočnom rozkukaní sa nastal čas presunúť sa letecky do Hanoja, kde sme po pol dni plánovali nočným vlakom vycestovať do Sapy, ale o tom po tom konkrétne už v ďalšej časti vietnamských zápiskov z ciest.

S láskou,

Juli 🙂