Všetci sa raz stretneme na palube lietadla!

Za minulý rok som absolvovala 28 letov a myslím, že tento rok sa mi to číslo ešte navýši. Rada stretávam nových ľudí a zaujímajú ma najmä ich rôznorodé osudy. Sama neviem ako a čo je za tým, ale myslím, že práve túto vlastnosť zo mňa vedia ľudia vycítiť na míle ďaleko. Prečo? Bežne sa mi stáva, že sa mi prihovárajú cudzí ľudia. Vypytujú sa všetko možné aj nemožné,… vraj ako sa mám, odkiaľ som, kam cestujem,…a potom už to ide. Vymeníme si základné info a potom sa vo väčšine prípadov pokec zvrtne a ani sa nenazdám a bavím sa s tým daným človek ako so starým známym. S človekom, o ktorom som nič netušila ešte pár minút dozadu a bol pre mňa Mr./Mrs. Inkognito. Niekedy sa prihovorím ja, len tak zo zvedavosti. Väčšinou ide o životné príbehy, ktoré si chcem zapamätať navždy a z ktorých sa snažím si aj zobrať nejaké ponaučenie. Je to pre mňa akási škola života a také moje vlastné “Humans of Travels”.

Samostatnou kapitolou sú pre mňa ľudia, ktorých stretávam v lietadlách. Ľudia s ktorými zdieľam spoločnú opierku na ruku, ľudia s ktorými si prajem dobrú chuť keď rozbaľujem alobal na lietadlovom foodporne a ľudia, s ktorými spoločne prežívam nervozitu počas turbulencií, ale aj radosť pri pristávaní. Ak by som mala v blízkej budúcnosti napísať mojú prvú knihu, tak by to bola určite kniha s názvom Všetci sa raz stretneme na palube lietadla. Kniha by obsahovala osudy a životy ľudí, ktorých som kedy stretla počas mojich letov po svete. Rozhodla som sa Vám vybrať trojicu najzaujimavejších osudov a popísať Vám ich aspoň v skratke.

Paper planes

Bali letime

AHOJ, TEBA PREDSA POZNÁM!

Uplakaná, rozmazaná, s trasúcimi sa rukami som si vymieňala posledné online písmenka na mobile v hale na letisku v Prahe. Čakala som na môj prvý let na trase Praha-Singapore. Po prvý krát do Ázie, do Singapuru, do časti sveta tak vzdielenej od našich bryndzových halušiek pod Tatrami. Vedela som, že to zvládnem, ale aj tak som mala strach

No a v tom si ku mne prisadol on. Snedá pokožka, tmavé vlasy, šibalský úsmev. Plynulou angličtinou s miernym prízvukom sa ma spýtal či si prosím žuvačku. Nie ďakujem vravím a snažím sa nevyzerať pri tom ako totálna usmrkaná troska. Žuvačka bola v tej chvíľke to posledné, čo som potrebovala. Čakala som, že ho tým odbijem a stiahne sa, ale po mojej negatívnej odpovedi prišiel šok. Povedal mi, počkaj veď ja ťa vlastne poznám! A to už som sa aj ja usmiala lebo tento starý trik alá “balim dievča na diskotéke” som už v svojom živote počula snáď milión krát. Tak som si len tíško odkývala, že jasné jasné uhm. Jeho šibalský úsmev sa mu ešte viac rozjasnil a nad hlavou mu blikla imaginárna žiarovka. Jasnééé, veď ty si bola u nás na univerzite naberať mladé talenty do Socialbakers! V momente, keď spomenul názov firmy, v ktorej som skončila len pár týždňov predtým, som vedela že asi nejde o metódu číslo 256 ako zbaliť ženu, ale že na tom asi nejaká pravda bude. Dali sme sa teda do reči a zistili, že som skutočne bola na jeho univerzite v Prahe v rámci dňa otvorených dverí spolu s bývalými kolegyňami z HR odprezentovať našu firmu a na základe toho hirovať mladé talenty. Dokonca sme sa dopátrali aj k tomu, že máme v Prahe pár spoločných kamarátov. Od tohto momentu som mala parťáka na prvý let (on letel domov) a sadli sme si charakterovo tak, že sa nám ústa nezatvorili. Mala som pocit, že som stretla starého známeho!

Fotka, ktoru som cvakla len par minut predtym ked za mnou prisiel :)
Fotka, ktoru som cvakla len par minut predtym ked za mnou prišiel 🙂
Singapur na mňa už čakal :)
Singapur na mňa už čakal 🙂

P.S. Vymenili sme si facebooky a tak sme aj dnes po roku a pol od tohto stretnutia v kontakte. 🙂

NA ZDRAVIE A NA NOVÉ ZAČIATKY

Letela som do Bangkoku na 4 mesiace. Nová škola, ľudia, prostredie, mentalita, náboženstvo, jedlo,… tušila som čo ma čaká, ale aj napriek tomu, som mala spotené dlane a miernu nervozitu v žalúdku. Let bol len pár hodinový zo Singapuru, ale v momente keď ku mne letušky usádzali maminu s maličkým drobcom na rukách nebolo mi všetko jedno. Predstavovala som si ako mi to maličké celý let kričí a plače rovno do ucha. Trvalo nám to presne 20 sekúnd keď sme si vymenili prvé pohľady s maminou a v tej chvíľke vedeli, že toto nebude obyčajný let, ale hotová vykecávacia terapia. Len čo pani maličkú nakŕmila a uspala pustili sme sa do debaty. Mamina s ročnou dcérou opustila dlhoročného partnera a letela za novým životom do Thajska. Nemala plány len sny, nemala milióny na účte len vieru, že to všetko dobre dopadne a ona nájde to, o čo prišla v Austrálii. Nájde kľud, pokoj, relax, harmóniu a možno aj lásku kdesi na severe Thajska. Nebudem tu rozmazávať prečo partnera opustila a či urobila dobre alebo zle, ale skôr by som pozdvihla jej silu a odvahu, na to že sa na túto životnú zmenu odhodlala. Po tom, čo som tejto silnej mamine vyrozprávala moje študijné plány na najbližšie mesiace v Thajsku, bez váhania objednala dva drinky (jeden alko pre mňa a jeden nealko pre ňu) a tak sme si kdesi nad oceánom pripíjali na nové začiatky

Nove zaciatky

Cheers

Pobyt v Thajsku splnil všetky očakávania a bolo mi celé 4 mesiace naozaj skvelo!
Pobyt v Thajsku splnil všetky očakávania a bolo mi celé 4 mesiace naozaj skvelo!

P.S. Pani som ešte pomohla s tou všetkou batožinou, ktorú so sebou mala von z lietadla. Vtisla som pusu na líčko malej a zapriala im veľa šťastia! Krásne nové začiatky. 

ZÁCHRANÁR ŽIVOTOV Z OBLAKOV

Po dlhých letoch z Ázie, sú tie krátke v rámci Európy pre mňa už nič. Z Dubaja do Prahy je to doslova na skok a obzvlášť, ak mi robili doprovod moje študijné materiály, ktoré som sa bifľovala kvôli skúške do školy. Keď ho ku mne po krátkej výmene názorov s letuškou posadili, myslela som si, že ide o nejakého nafúkaného američana bez spôsobov. Jediné čo ma zarazilo bola farba jeho pasu s nápisom Česká republika. Ako asi sa jeden amík dopracoval k diplomatickému pasu a ešte k tomu českému diplomatickému pasu?! Neriešila som a venovala som sa radšej postkolonializmu v mojich poznámkach.

Prihovoril sa mi ako prvý. Snažil sa lámanou češtinou rozlúštiť moje poznámky do školy. Rozosmial ma a tak som mu povedala, aby sme radšej prepli do angličtiny. Letel domov do Česka. Práve tu totiž žije spolu so svojou českou pani manželkou a malým len 3 ročným synom. Spoznali sa keď bola ona stážovať ako zdravotná sestra v Amerike a on si vtedy končil zdravotnícky kurz. Bol už v tom čase rozvedený, s dospievajúcimi deťmi a odrobenými rokmi v práci, ktorá ho ale nebavila. Keď mu mladá krásna češka padla do oka, ani minútu neváhal a rozhodol sa hneď po dokončení zdravotníckeho kurzu odsťahovať s ňou do Európy. Po pár odrobených rokoch v zdravotníctve dostal skvelú pracovnú ponuku. Robí zdravotnú sestru v oblakoch. Pracuje pre súkromnú spoločnosť so základňou v Dubaji a stretáva sa tak denne s vysoko postavenými a váženými ľuďmi. Ak sa totiž nejaký šejk alebo vyššie postavený človek rozhodne zaletieť si s rodinou (vo väčšine prípadom vlastným lietadlom) na dovolenku, výlet, nákupy, navštíviť rodinu, no proste kamkoľvek a chcú mať so sebou zdravotníka pre prípad, že by sa niečo stalo, letí s nimi on! Informácie o tom, kde sa práve nachádza a s kým je na palube sú vždy prísne tajné, keďže je sem tam aj súčasťou leteckého prenosu zranených vojakov na misiách. Pracuje vždy 3 mesiace vkuse, pričom je zo základne v Dubaji k dispozícii 24 hodín/denne. Potom nasleduje mesiac voľna, kedy letí domov do Českej republiky za rodinou. Rozprávali sme sa celé hodiny a ja som hltala každé jedno jeho slovo a asi 20x zopakovala, že má všetok môj obdiv! Obrovský človek, osobnosť, bojovník a človek s tak veľkou odvahou. Na letisku v Prahe ho už čakala celá rodinka a ja dojatá som len sledovala ich srdcervúce privítanie sa. Po tom čo ma im predstavil, sme si ešte zamávali a ja som o nich už nikdy viac nepočula.

Takto si predstavujem jeho denno denný výhľad z "kancelárie" :)
Takto si predstavujem jeho denno denný výhľad z „kancelárie“ 🙂

Viem že osud každého človek píše sám život, ale ja mám na tie najzaujimavejšie ľudské osudy v mojom okolí jednoducho šťastie! Veľmi by som si priala, aby existovala nejaké forma (kľudne appka do mobilu) na udržiavanie kontaktov s ľuďmi, ktorých stretneš v lietadle. Vedeli by sme si tak písať kto kam najbližšie letí a možno sa znova stretnúť niekde nad oblakmi. Som šťastný človek a som si toho vedomá, že aj ľudia ako títo, ktorých osudy som Vám opísala vyššie sa mi o to zapríčinili. Ďakujem za také stretnutia a prosím si ich ešte omnoho viac! Schválne si aj vy skúste na Vašom ďalšom lete viac všímať vedľa koho sedíte a možno sa s ním dať aj do reči. Môžete jedine získať!

Veľa fajn ľudí na cestách Vám prajem!

Juli 🙂

Jesenný Eurotrip časť Praha-Košice
Stretnutie s pánom prezidentom Indonézie

3 comments

  1. Krásný článek! Vždy, když se s někým na cestách bavím, tak přemýšlím, jestli i můj „příběh“ někomu utkví v paměti 🙂

    1. Ďakujem pekne Lucik! Ja stále rozmýšľam či tých ľudí ešte niekedy stretnem a uvidím. 🙂 A keď to píšeš… vlastne by som si aj priala, aby som im aj ja utkvela v pamäti, minimálne tak ako oni mne.

Pridaj komentár